pondelok, 3. septembra 2007

Aký som? (Bol?) – 8.1.1994

I pýtali sa proroka: „Povedz nám niečo o ľuďoch.“ A o odvetil: „ Hovorím Vám zmes mojich myšlienok, ktoré cítim, keď sa na Vás pozerám.“ ...

Hovoríte o odvahe a naozaj ste odvážni a to poriadne odvážni. Pozrite sa na malého Simbu z rozprávky Leví kráľ. I on bol odvážny. Scar mu povedal, že za hory (kam mu otec zakázal ísť) môžu ísť iba najodvážnejší. A on sa nechal vyprovokovať. A ako to dopadlo? Čo robí dnes odvaha s mladými ľuďmi? Odvážny je ten, kto viac vypije, kto si viac užije, kto sa nebojí prekročiť zákon, ... A Simbov otec Mufasa hovorí, že on je odvážny iba keď musí. Neničí hyeny, iba keď obraňuje spravodlivosť, nezabíja brata Scara – hoci ho to nakoniec stálo život

Hovoríte o demokracii. Je to krásna myšlienka. Ale chýbajú Vám hranice tolerancie . Keď bude hlúposť vo väčšine, tak sa presadí. Myslíte si, že keď si väčšina niečo myslí, má pravdu. Omyl. Myslíte si, že keď Vám dajú páni najesť a vyspať, nech si vládnu ako chcú. Omyl. Zriekate sa zodpovednosti. Nahovárate si, že demokracia je vo vašom štáte. Čo z toho, keď nie je vo Vašich srdciach. Hľadáte stále vinníkov, ale nenašli ste nikoho, komu môžete veriť. Hráte sa na slobodných a možno radšej by ste otrokmi boli. Stále pracujete ako mravce a neviete, aký to všetko má zmysel. Myslíte si, že niečím vládnete a pritom niečo vládne vám. Chcete si vládnuť sami a neviete prijať zodpovednosť.

Hovoríte o ťažkom živote. Je to jedna z najväčších právd. Ale neprijímate túto skutočnosť a stále vás to znepokojuje. Život je séria problémov. Chcete ich riešiť, alebo nad nimi nariekať? Chcete naučiť svoje deti, aby ich riešili, alebo ich ponecháte, aby nad nimi nariekali? Veď väčšina z vás vôbec nechápe, aký je život ťažký. Nariekate, aké obrovské sú vaše problémy a starosti, ako keby bol život obvykle ľahký, alebo ako keby sa automaticky predpokladalo, že takým má byť. Chcete zvládnuť problémy, ale chýba vám ukáznenosť. Ukáznenosť a jej štyri nástroje: odklad uspokojenia, prijatie zodpovednosti, oddanosť pravde a vyrovnávanie extrémov.

Chcete byť slobodní, ale nechcete prijať zodpovednosť. Ani len zodpovednosť za zvolenie svojich zástupcov. Len nadávate, že si s vami robia, čo chcú a vôbec sa nepričiníte o to, aby ste to zmenili.

Len hlúpy zlíže z torty najprv polevu a potom sa pustí do suchého stredu. Nevyčkáte a neurobíte najprv nepríjemné, ale hneď sa chcete mať dobre.

A pamätajte, aj keby ste boli skutočne ukáznení a nemali by ste lásku, boli by ste ako dobre naladená, vyleštená a krásna harfa, ktorá nevydáva melódiu. A či vari hudobník príde a oháňa sa harfou po poslucháčoch, alebo radšej rozozvučí jej struny?

Lebo Láska je nakoniec to jediné, na čom záleží.

6 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

Jenom jak na to?

Anonymný povedal(a)...

A komu to je adresované???
Priveľmi kričíš....chýba mi pointa.
Chýba mi prepojenie. Kedy si preskočil od "krstiteľského" okrikovania k láske?

Anonymný povedal(a)...

Ukáznenosť - uvítam radu, ako byť ukáznený - ako v sebe vydolovať ukáznenosť. Každý sme nejaký a takýto článok ma na prvý pohľad odrádza. Na prvý pohľad sa mi zdá príliš mravokárny - buďte takí a takí. Kde je v ňom tolerancia voči mne?

Zoltán Moravec povedal(a)...

Ďakujem za veľmi výstižné komentáre. Veľmi ma teší, že niekto si dá prácu a napíše komentár na moj článok. Skutočne. Komu je článok určený? Vtedy dávno, keď som to písal, bolo to určené mne samému. Áno, štýl článku je zvolený tak, aby posobil ako krik, Kričím na seba, aby som si niektoré veci uvedomil. Snažil som sa popísať svoje problémy a niečo s nimi robiť. Je fakt, že na konci je dosť veľký myšlienkový skok. Mohol som tam dať vyjadrenie "Hovoríte, že ....", aby si každý doplnil. čo jeho samého trápi. Nakoniec o láske - aby som nemal zo seba úplnú depku, potreboval som si dať prioritu - o čo v mojom živote má skutočne ísť. Otázkou je, prečo som to teraz zverejnil. Poslal som link niektorým svojim priateľom, ktorým verím a tak im umožnil, aby viac poznali, ako rozmýšlam a s čím sa trápim (alebo som sa trápil). Dnes by som taký článok už nevymyslel, už som trošku inde - myslím. Snažím sa trénovať ukáznenosť. Ako byť ukáznený, pýta sa druhý komentár. Napísal som tam ako - to som opísal z knižky - myslím, Scott M. Peck Nevyšlapanou cestou, možem odporučiť a aj požičať. Veru každý sme nejaký a taký som (bol ako dúfam) ja. Článok posobí mravokárne, veď preto som ho písal. Aby som si vytýčil smer, čo mám zmeniť a ako sa mám v živote uberať. Ja ukáznenosť musím trénovať. Každý deň sa snažím odďalovať uspokojenie (niekedy podľahnem a vrhnem sa na polevu:-)), ale vstanem a skúsim to sám, lebo som presvedčený, že je to správne. Prijímam zodpovednosť tak, že mi jeden kolega povedal, že sa sám kvoli tomu zničím. Snažím sa, aby to čomu verím, bolo v zhode s mojím konaním, to ako vnímam skutočnosť, aby bolov zhode s mojimi rečami a skutkami, aby som nemal rozoklaný jazyk, aby som bol v práci spravodlivý (a mierny) - rovnako, trénujem. A myslím, aspoň okolie mi hovorí, že sa mením. Ide to pomaly. Ale ide to a mám z toho ˇvnútornú radosť a tú mi nikto nevezme. Vyrovnávanie extrémov - našiel som dva odkazy na google na túto tému -> http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/psychologia/2236/problemy-a-bolest---kazen a http://cerven.blog.sme.sk/clanok-20807.html. V tom druhom odkaze sú pekné citáty, mimo iného: "Prístupy k problémom spôsobeným strasťami, ktoré všeobecne nazývame disciplínou, sú štyri: odklad uspokojenia, prijatie zodpovednosti, oddanosť pravde a vyrovnávanie extrémov. Kameňom úrazu nie je zložitosť týchto techník, ale vôľa ich použiť. Skôr nám totiž bolesť prinesú, než aby nás od nej uchránili; kto sa vyhýba ťažkosti, ktorá je namieste, bude sa chcieť vyhnúť i použitiu týchto techník. (M.S.Peck)

Ak chce človek žiť múdro, mať v živote poriadok a byť úspešný, musí denne odkladať uspokojenie a myslieť na budúcnosť; aby však jeho život bol radostný, musí byť tiež schopný žiť naplno prítomnosťou a jednať spontánne, pokiaľ to nie je deštruktívne. Inými slovami disciplína samotná musí byť disciplinovaná. (M.S.Peck)" Vyrovnávanie extrémov chápem presne tak - disciplína (česky kázeň) prináša bolesť, avšak, aby život bol radostný musí sa žiť naplno v prítomnosti, ale nie extrémne. Extrémy sú deštruktívne.

Dúfam, že som aspoň trochu vyrovnal "extrémny krik" článku a že budete ďalej čítať a tešiť sa z mojich článkov, alebo z článkov v odkazoch.

Zoltán Moravec povedal(a)...

Upravil som názov článku. Pred úpravou bol jeho názov "Akí sme? (O tolerancii"

Anonymný povedal(a)...

Doplnim, ze je to pravda, aniz bych tomu kdy verila, vidim pred sebou osobu, ktera je cista!!! Doslova. A ja mu za to dekuji, pomaha to i mne, abych se snazila.