Iste si veľa ľudí dokáže predstaviť klasickú krčmu, kde sa dym dá krájať, hučí ventilátor, je tam výčapný pult s radom pivo chcejúcich chlapov (väčšinou), je tam veľa „štamgastov“, kriku opitých, vládne familiárna atmosféra a cudzinci sa dočkajú prinajmenšom zlého pohľadu. Sú to chlapi (väčšinou), ktorých priťahuje IV. cenová. Išli by do takej krčmy aj keby mali možnosť výberu z iných „cenových“, pretože sa tam cítia dobre.Na druhej strane existujú aj iné cenové skupiny. A iné cenové skupiny majú iné ceny, iné prostredie, vytvárajú inú atmosféru a tá priťahuje iných hostí. Funguje tu príslovie „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá“.
Dá sa povedať, že tento „cenový“ efekt funguje aj na spoločnostiach so zamestnancami?
Podľa môjho názoru a pozorovania je to viac než jasne viditeľné. Malé firmy s nízkym (alebo žiadnym) rozpočtom nemôžu pritiahnuť človeka túžiaceho po kariére riaditeľa vo veľkej spoločnosti. Ani ako absolventa. Naopak veľká firma nepritiahne človeka túžiaceho po voľnosti v rozhodovaní, nakoľko má striktné formálne (niekedy byrokratické) pravidlá
Existuje viac kritérií, podľa ktorých je možné vypracovať charakteristiku spoločností (možno ju aj upraviť smerom k trhu) a tak sa sústrediť na tie „pravé vrany“, ktoré chceme ku nám pritiahnuť.
Napr. tabuľkové mzdy. Kopírujú štandardy daného regiónu, daného mesta? Alebo vládne tam otvorené, priateľské prostredie, alebo direktívne procesné prostredie? Je vo firme chaos, alebo pevná, zrozumiteľná a pre všetkých prijateľná línia?
Ako píše Tomáš Hajzler vo svojom blogu (http://blog.peoplecomm.cz/clanek/proc-to-delate- ) v článku „Proč to děláte?“. „ Průměrní manažeři přitahují průměrné lidi a ti, kteří pracují, aby vydělali peníze přitáhnou ty, kterým jde především o peníze.“
Ako je možné definovať to, čo robí krčmu krčmou, firmu firmou? Ako je možné definovať ľudí, ktorý sa vzájomne priťahujú, vysielajú na tej istej vlne, rozumejú si často bez slov? Ako to definovať a potom zaviesť do praxe a teda pritiahnuť tie „rovné vrany“ k sebe do firmy? Viete si predstaviť potom ten výkon, to nasadenie, to zacielenie. A radosť nielen z práce, nielen z dorazenia do cieľa, ale aj zo života, z prekonávania prekážok, získavania priateľov.
Aby potom človek na konci života povedal: bolo to super, dal by som si to ešte raz.“
1 komentár:
Úplne súhlasím s článkom. Na prvý pohľad článok pre managerov. Ale manager je tiež človek. A pokiaľ nie je "chorý", nedokáže dlho žiť dvojaký život - jeden v práci, jeden doma. Skor či neskor sa bude správať rovnako - ako doma, tak aj vo firme. A budú k nemu sadať ďalšie vrany ... ako v súkromí,tak aj vo firme. A pokiaľ nemá vrana možnosť nájsť si ďalšiu vranu, síce žije ďalej aj medzi iným "vtáctvom" ale je nespokojná a niečo jej chýba a v takomto stave sa nedá dlho vydržať - toť moj názor.
Zverejnenie komentára