Každá palica má dva konce (Exit č. 11)

Rád čítam myšlienky iných ľudí. Najmä tých, ktorý majú čo povedať. V poslednom čase som si obľúbil http://blog.peoplecomm.cz/ . Zaujímavé a nekonvenčné názory až mi niekedy vyrazia dych. Svojou pravdou, výkrikom do uší čitateľa. Ale ako každá palica má dva konce, ako každá vec má svoje výhody a nevýhody, tak aj na tvrdenie sa dá pozrieť z viacerých uhlov.
„Exit číslo 11.“ je skvelý článok. Plne súhlasím s potrebou exit plánu. Celú moju pracovnú kariéru sa riadim pravidlom troch rokov. Je to moj „Exit plán“. Alebo 3x a dosť. A vobec, trojka je pre mňa zaujímavé číslo, ale len v desiatkovej sústave, binárne úplne nezaujímavé. Veľmi rád niečo rozbieham, vždy sa mi podarí veľa nového naučiť a v tom treťom roku je to už celkom rutina. Pracujem na autopilota.

A obzerám sa ďalej, nájdem prvý exit a cestujem ďalej. V dobrom, bez potopy. Už mám tretiu prácu a zdá sa mi akoby som nadsluhoval. Môj exit plán dostáva trhliny. Starnem a bojím sa? Alebo ma už autopilot úplne premohol?

Určite poznáte kapitolu o líške z malého princa. Stále mi rezonuje v ušiach: „Stávaš sa navždy zodpovedným za to, čosi si k sebe pripútal. Si zodpovedný za svoju ružu...“

Na jednom školení „mäkkých zručností“ mi školiteľ hovoril, že mám prehnaný pocit zodpovednosti a že na to raz dôjdem. Ale aj napriek tomu cítim zodpovednosť k zamestnávateľovi. A táto zodpovednosť mi kazí plán exitov. Nijako nie som nútený tam zostať, len zodpovednosť k danému slovu. Je to obecná vlastnosť, alebo som len postihnutý človek, ktorý na to dôjde. Môže si zamestnanec, ktorému uteká život rýchlejšie ako Ponny Express dovoliť byť zodpovedný a porušiť exit plán?

Keď to dáva zmysel, myslím, že sa aj exit plán môže zmeniť. Som predsa pánom svojich plánom. A teda aj pánom exit plánu a preto kým zistím, že sedím na mŕtvom koni a budem musieť zosadnúť budem zodpovedný!

„A pre ten čas, ktorý si svojej ruži venoval, je ta tvoja ruža tak dôležitá.“
„A pre ten čas, ktorý som svojej ruži venoval...,“ povedal malý princ, aby si to zapamätal.

Naporcuj si mamuta

Práve dnes je ten najlepší deň, hovorím si každé ráno. Ale predsa, dnes je trochu iný, takpovediac zlomový.
Naporcuj si mamuta, napadá ma prvá myšlienka keď vyberám názov svojmu novému blogu. Je to pre mňa veľká udalosť. Ak by som použil známy výrok, “malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo“, tak sa cítim úplne naopak. Je to veľký krok pre mňa a malý (zatiaľ:-)) pre ľudstvo.

Nadychujem sa ako pred skokom do studenej vody v priehrade a publikujem. Odteraz môžem deliť čas na čas pred mamutom a čas po. Čas keď som len čítal a čas keď aj budem aj písať. Prečo práve Naporcuj si mamuta? Čítam si poznámky zo školenia od najlepšej (ne)cestovnej a (ne)školiacej agentúry akú poznám . Jeden tip sa volá naporcujte mamuta. Ako sa v myšlienkach ponáram do významu spojenia, zrazu mi to docvakne. Rozdeľuj a panuj, v jednote je sila sa premieňa na porcovanie mamuta.

Mám veľkú úlohu, zľaknem sa o odložím ju. Obídem. Snáď vyhnije, rozloží sa a zmizne. No snáď niekedy sa tak aj stane, že to zhnije, ale osobne ešte som to nezažil.
Ale keď ju rozdelím, naporcujem, rozoberiem na časti, tie mále kúsky ma už nestrašia. Keď sú naporcované už sa ich nebojím a zvládnem ju.
Aj písanie je veľká úloha, neviem prečo si predstavím pri slove spisovateľ vždy minimálne Shakespeara. Zľaknem sa a cúvam. Ale predsa túžba je zázrak. Túžim písať, ale cúvam. Pár priateľov ma k tomu neustále nabáda.

A potom to príde. Naporcuj si mamuta – naporcuj si písanie. Predsa aj to sa dá rozdeliť do plánu, etáp, blogov, tém, článkov, myšlienok. A tak porcujem.